Privilégiá!

15. októbra 2017, zamosta, Nezaradené

Bez ohľadu na definície slova ,,Privilégiá“, využijem tento pojem iba na zamyslenie sa nad mojimi výsadmi v dnešnom svete. A to bez ohľadu či mi boli potvrdené zákonom, listinou a pod.

Ako vždy, aj tento článok je môj subjektívny momentálny pocit, nikoho nepresviedčam o nejakej pravde, len píšem o mojich aktuálnych pocitoch.

Ak má človek plnohodnotne prežiť, musí sa naučiť mať radosť zo zásadných rozdielov mezdi ľuďmi a medzi kultúrami. Naučí sa, že rozdiely v myšlienkach a správaní sú očarujúce, sú časťou zaujímavej rozmanitosti života, nie niečím, čoho sa treba báť. (Gene Roddenberry)

Aj to, že môžem písať tento článok považujem za privilégium.

Moje srdcové privilégiá:

Som človek, či už z pohľadu biologického alebo duchovného. Je to moje privilégium. Patrím k tvorovi zvanom človek, ktorý vymyslel veľa potrebných aj nepotrebných veci, ktoré sa v mojom živote nachádzajú, ktorý všetko pomenoval, všetko určil, ktorý vykonal v nekonečnej túžbe toľko dobrého, alebo bohužiaľ i toľko zlého. V tomto článku bez posudzovania toho, čo je to dobré alebo zlé. Privilégium byť človekom, všestranným tvorom, ktorý ako jeden z mála tvorov v živočíšnej ríši si uvedomuje sám seba, skúma podstatu svojho bytia. Privilégium byť človekom, tým najkomplikovanejším tvorom na tejto planéte, ktorému veľakrát ani tie milióny rokov vývoja nepomohli pochopiť, že človek je vždy človekom, navzdory tomu, či je to žena alebo muž, či je malý, veľký, pekný alebo škaredý, zdravý alebo chorý, bohatý či chudobný, vzdelaný alebo bez vzdelania, navzdory tomu akú má moc.

Som syn a brat, zať,  mám rodinu, mamu a otca, brata, svokrovcov(svokor je už nebohý). Výnomočné privilégium. Privilégium mať otca, ktorý ma učil chodiť, bicyklovať a neskôr aj ,,lietať“, privilégium mať mamu, ktorá má to najláskavejšie srdce, vždy plnú náruč pochopenia, ktorá ma vždy pochopí, vylieči a aj vo vysokom veku je tu vždy pre mňa. Ozaj výnimočné privilégium. Milujem mojich rodičov. Je to moja výsada mať mojich rodičov. Privilégium mať staršieho brata, ktorý sa za Vás na škole pobije, s ktorým sa pobijeme. Mať brata, ktorého deťom môžete byť strýkom, krstným otcom. Mám veľmi rád môjho brata, jeho rodinu, je to veľká výsada mať takého brata, akého mám. Privilégium mať svokrovcov ktorý ma prijali do rodiny ako vlastného. Veľmi si Vážim svokrovcov.

Som manžel a otec, mám vlastnú rodinu. Kto je ten ,,najväčší“? No predsa otec. Kto ,,vie všetko“? Otec. Kto má viac pochopenia? Mama. Kto ma naučí ako znášať bolesť, ako plakať? Mama. V dnešnej dobe mám pocit, že to, že mám rodinu je najväčšie privilégium. Najprv sme sa ako oveľa oveľa mladší zamilovali, neskôr som presvedčil moju manželku, že ja som i budem tým najlepším, s ktorým by mala prežiť väčšinu svojho života, tým naj pre vzájomné spojenie a pre výchovu našich detí. To je niečo ozaj výnimočné. Ona aj deti ma ľúbia takého aký som, zlostia sa presne pre to isté, preto aký som a sme spolu. Toto je ozajstné privilégium. Hovorím nie single!, nie, byť sám, ale spoločne niečo vytvoriť, prejsť úskaliami, radosťami a spoločne prežiť život. Milujem moju manželku i moje tri deti.

Mohol by som takto písať o ďalších privilégiách, ale chcel som sa zamyslieť nad tými mojimi, ktoré sú môjmu srdcu najbližšie.

Milujem moju rodinu.