Minulý víkend som išiel s mojimi mladšími deťmi do včelárskeho múzea, cesta nebola dlhá a ako sme takto prechádzali autom dedinami, dcérka len tak povedala, ako je tu všade krásne, pekné dediny, pekné lúky, polia a pekní ľudia. Prišli sme do múzea v lesnom prostredí a bolo tam krásne. Keď sme tam prišli privítal nás pán, ktorého som sa opýtal na vstupné, s úsmevom na tvári povedal: tu nieje žiadne vstupné, hlavne aby sa vám tu páčilo aby ste boli spokojní. Dcérka mala pravdu, ako je tu všade krásne, na tom našom Slovensku, máme pekné dediny, mestá, lúky, polia i hory, pekné rieky a aj pekných dobrosrdečných ľudí. Máme vlastnú krajinu. Hreje ma pri srdci, keď si uvedomím kde som sa narodil. Som rád, že aj moje deti dokážu vnímať ako je tu všade krásne.
I napriek starostiam ktoré nás sužujú je podľa mňa dôležité vidieť aj krásu našej krajiny a krásu ľudí ktorí tu žijú.
Keď cestujem naprieč Slovenskom, zavše si spomeniem na pesničku od Gejzu Dusíka a Pavla Braxatorisa, Najkrajší kút… v šírom svete je moja rodná zem.