Tak a je to tu, športovou terminológiou, Brexit začal výkopom britského velvyslanca pri EU, ktorý doručil dokument od premiérky Theresy Mary Mayovej predsedovi Europskej rady Donaldovi Tuskovi, ktorým oficiálne informuje Veľká Británia Europsku úniu o spustení článku 50 Lisabonskej zmlouvy.
O čom hovorí toľko omieľaný článok 50 ?
O tom, že každý členský štát sa môže rozhodnúť vystúpiť z Únie v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami, oznámením svojho úmyslu Európskej rade.
V zmysle usmernení Európskej rady Únia dojedná a uzavrie s takým štátom dohodu, ktorá ustanoví spôsob jeho vystúpenia, pričom zohľadní rámec jeho budúcich vzťahov s Úniou.
Kedy sa prestanú vzťahovať na Veľkú Britániu zmluvy EÚ? Je možné že únia zablokuje vyššie uvedenú dohodu a tým znemožní reálne Veľkej Británii vystúpiť z EÚ?
Zmluvy sa prestanú vzťahovať na dotknutý členský štát odo dňa nadobudnutia platnosti dohody o vystúpení.
V prípade, že sa dovtedy obidve strany nedohodnú, tak dva roky po oznámení o vystúpení z únie sa prestanú zmluvy vzťahovať na dotknutý členský štát, ak sa obidve strany nedohodnú na predĺžení dvojročnej lehoty.
Takže tu vnímam dve a za určitých podmienok až tri možnosti:
Kto sa nepoučí z histórie, bude donútený si ju zopakovať?
Keďže ešte žiadny štát z EÚ neodišiel, tak sa Brexit zdá ako utópia.
Je možné potom Brexit Veľkej Británie považovať za určité vyjadrenie túžby po čo najlepšom spoločenskom fungovaní, po zachovaní jedinečnosti národov i národností, po spravodlivosti , čiže niečo zdanlivo očakávané, ale doposiaľ neuskutočniteľné a tým by mohol byť aj návodom pre ďalšie krajiny, ktorých predstavitelia ešte niesú úplne opantaní mocou a peniazmi a chcú zachovať jedinečnosť svojej krajiny, svojej kultúry i jedinečnosť svojich ľudí.